Dokonalosť vs. Jedinečnosť
Dnešná doba je mnohými ľuďmi vnímaná ako rýchla, pre-podnetovaná, plná výziev, prekážok, posudzovania, porovnávania sa, ba aj mnohých príležitostí atď.
Ako to vnímate vy?
Časopisy a médiá, sociálne siete ukazujú "dokonalosť" ľudí. Teda diktuje sa, čo je dokonalé alebo aspoň sa to tak tvári. A potom je tu dokonale urobená práca, nejaká činnosť... V práci sa vyžadujú vysoké nároky na výkon. A stávajú sa situácie, kedy sa porovnávame s "dokonalosťou" a vyjde nám, že nie som dokonalá či dokonalý (alebo nie som dosť dokonalá/lý) . Poznáte to?
Ale čo je dokonalé? Za čím sa vlastne ľudia naháňajú? O tom by sa dalo písať hodiny a celé litánie, pretože každý z nás si pod týmto slovom predstavuje niečo iné. A vlastne kedy je to dokonalé? Kde je tá hranica či miera?
Nájdu sa na vašom tele jazvy? Ja ich mám niekoľko, či už po operácii alebo aj po úrazoch. Niektoré jazvy sú viditeľné a niektoré nie. No každá jazva je jedinečná a má svoj príbeh. Aj naše jazvy sú odlišovačom od ostatných. Sú originálne.
Počuli ste už niekedy o japonskej metóde "Kintsugi"?
Japonská metóda "Kintsugi", opravuje poškodenú keramiku zlatom. Rozbitá porcelánová miska, ktorá bola "dokonale" krásna keď bola celá, nerozbitá sa zrazu môže stať "bezcennou" pre niektorých ľudí až odpadom lebo sa nám vyšmykla z rúk a rozbila sa. Stal sa jej "úraz". Máme na výber: buď ju vyhodíme alebo opravíme.
Filozofia stojaca za metódou Kintsugi hovorí, že oprava akéhokoľvek zlomného predmetu je oveľa lepšia (aké originálne dielo môže vzniknúť práve na tých poškodených miestach, ktoré sa zdali byť na prvý pohľad neopraviteľné) než snaha toto poškodenie skryť.
Za krásne považujeme veľakrát len to, čo je bezchybné či dokonalé. V Japonsku je však krása vnímaná úplne inak. Bezchybný, dokonalý a dokonale krásny totiž nie je nikto z nás. Sme ľudia a robíme chyby. Udalosti v našom živote a tým spojené emócie nám niekedy podlomia kolená, spôsobia nám smútok či hnev, no niekedy nás aj úplne zlomia. Veľa ľudí sa za svoje rany a jazvy spôsobené týmto zlomením hanbí a pokúša sa ich pred inými skrývať či maskovať.
Metóda Kintsugi je však práve o tom, že čokoľvek je najkrajšie - najoriginálnejšie práve na mieste, v ktorom to bolo zlomené a scelené práve tým originálnym spojom či opravou.
Od svojho zrodu sa Kintsugi nestalo len remeselníckym umením, ale taktiež životnou filozofiou hovoriacou o tom, aká jedinečná a originálna časť či už porcelánovej misky alebo aj prenesenou metaforou na ľudí (života) môže vzniknúť na miestach, kde došlo k na prvý pohľad nenapraviteľnému poškodeniu. Je to o úplnom obnovení seba, v ktorom sú naše "rozbité" časti scelené do krásneho majstrovského diela (vzniká naša originalita).
Filozofia Kintsugi bola ovplyvnená viacerými japonskými filozofickými ideami. Najmä:
Wabi-sabi: filozofia, ktorá vyzýva k hľadaniu krásy v nedokonalostiach
Mottainai: pocit, ktorý vyjadruje obrovskú ľútosť nad stratou niečoho
Mushin: schopnosť akceptácie zmien
Pravdepodobne každý z nás utŕžil počas svojho života nejakú ranu, či už viac alebo menej hlbokú, viac či menej bolestivú na fyzickej či psychickej úrovni, ktorá mu spôsobila "jazvu - odtlačok". Nech ste však boli akokoľvek ranení, nikdy nezabúdajte nato, že všetko má svoj dôvod a svoj zmysel. Aj tá najhlbšia rana je niečím, vďaka čomu máte byť ešte silnejší.
Neberte svoje jazvy po ranách osudu ako niečo, za čo by ste sa mali hanbiť, neskrývajte ich. Práve oni totiž robia vás (nás) originálnymi, jedinečnými. Vašu dušu takou krásnou, vaše telo takým silným a vašu myseľ takou odolnou.